Rozdiel medzi UI a UX: prečo krásny dizajn nestačí, keď ľudia na webe blúdia

01UI a UX: čo je čo

Pojem „user experience“ prvýkrát použil Don Norman v roku 1993, keď viedol tím v Apple. Pripomína to Jakob Nielsen, Normanov neskorší spoločník vo firme Nielsen Norman Group. Obaja ho v roku 1998 definovali ako všetky aspekty interakcie koncového používateľa s firmou, jej službami a produktmi. Používateľské rozhranie je podľa nich len jedna, hoci veľmi dôležitá súčasť.

Medzinárodná norma ISO 9241-210 z roku 2019 to hovorí presnejšie. UX podľa nej tvorí vnímanie a reakcie človeka, ktoré vznikajú z používania produktu alebo služby, ale aj z očakávania, že ho použije. Patria sem emócie, presvedčenia, pohodlie aj to, čo používateľ dosiahol, a to pred použitím, počas neho aj po ňom. UI norma opisuje triezvejšie: všetky súčasti systému, ktoré používateľovi dávajú informácie a ovládacie prvky, aby mohol splniť úlohu.

Pekne to vystihuje aj slovenský štát. Jednotný dizajn manuál elektronických služieb ID-SK o sebe píše: „Pomocou IDSK vytvoríte kvalitné používateľské rozhranie, ale už nezabezpečíte, aký používateľský zážitok (User Experience) bude služba poskytovať.“ Na to podľa manuálu treba zapojiť do celej tvorby služby metodiku návrhu zameraného na používateľa.

Pre anglické usability sa po slovensky používa slovo použiteľnosť: ako ľahko, rýchlo a bez chýb ľudia s webom splnia, čo potrebujú. Použiteľnosť je teda vlastnosť rozhrania a UX je širší pojem, do ktorého patrí aj obsah, rýchlosť, dôvera či zákaznícka podpora.

02Prečo krásny dizajn klame

V roku 1995 otestovali Masaaki Kurosu a Kaori Kashimura z Hitachi Design Center 26 variantov ovládania bankomatu. Podľa zhrnutia NN/g nechali 252 ľudí hodnotiť, ako sa im každý návrh páči a ako ľahko sa podľa nich ovláda. Hodnotenie krásy súviselo viac s tým, aké ľahké sa ľuďom ovládanie zdalo, než so skutočnou ľahkosťou ovládania. V UX sa tomu dnes hovorí efekt estetiky a použiteľnosti.

Noam Tractinsky s kolegami išiel v roku 2000 ďalej. Nechal 132 študentov pracovať so simulovaným bankomatom, pri ktorom menil vzhľad aj skutočnú použiteľnosť. Vyšlo mu, že vzhľad ovplyvnil, aký použiteľný sa ľuďom systém zdal aj po skončení práce. Skutočná použiteľnosť taký vplyv nemala.

Pre firmu to má praktický dôsledok. Keď ukážete návrh webu vedeniu alebo pár kolegom, povedia vám, či sa im páči. Nepovedia vám, či sa v ňom zákazník vyzná. NN/g opisuje účastníčku testu, ktorá na webe výrobcu náramkov Fitbit narazila na množstvo problémov vrátane vážnych chýb v navigácii. Úlohu s ťažkosťami dokončila, a aj tak potom ľahkosť používania ohodnotila veľmi vysoko. Pri peknom dizajne ľudia podľa NN/g odpustia drobné nedostatky, veľké však nie.

Vzhľad pritom rozhoduje rýchlo. Štúdia Alexandra Tucha a kolegov z roku 2012, ktorú zverejnil Google Research, ukázala, že vizuálna zložitosť a to, nakoľko web vyzerá „typicky“ pre svoj odbor, ovplyvní hodnotenie vzhľadu počas prvých 50 milisekúnd, v niektorých prípadoch už za 17. Najlepšie dopadli jednoduché weby, ktoré vyzerali tak, ako ľudia pri danom type webu očakávajú. Za pekný teda ľudia nepovažujú originálny web, ale taký, ktorý zodpovedá ich predstave.

03Ako vyzerá blúdenie na webe

Blúdenie málokedy vyzerá dramaticky. Návštevník neklikne na menu, lebo ho nevidí. Klikne na „Služby“, hoci hľadá cenník. Do vyhľadávania zadá „reklamácia“ a dostane výsledky z blogu. Po pol minúte odíde a v analytike z toho zostane len krátka návšteva.

Skrytá navigácia

Nielsen Norman Group v roku 2016 otestovala so 179 ľuďmi šesť webov v troch verziách: s navigáciou skrytou pod ikonou „hamburgera“, s viditeľným menu a s kombináciou oboch. Na počítači siahli ľudia po skrytom menu len v 27 % prípadov, po viditeľnom v 48 % a po kombinovanom v 50 %. Úlohy im so skrytou navigáciou trvali najmenej o 39 % dlhšie. Náročnosť úloh hodnotili ľudia (na počítači aj mobile spolu) o 21 % horšie ako pri viditeľnom menu. Na mobile ľudia skrytú navigáciu použili častejšie, v 57 % prípadov. Kombinovanú však aj tak použili v 86 % prípadov.

Kategórie, ktoré dávajú zmysel len firme

Baymard Institute každý rok testuje popredné e-shopy v USA a Európe. V hodnotení za rok 2025 vyšla navigácia cez úvodnú stránku a kategórie ako priemerná až slabá pri 58 % webov na počítači a 67 % na mobile. Až 95 % webov v hlavnom menu nezvýrazní, v ktorej sekcii človek práve je. Príliš jemné delenie sortimentu do mnohých kategórií, ktoré ľuďom bráni nájsť vhodný tovar, našiel Baymard pri 75 % testovaných webov.

Vyhľadávanie, ktoré nepozná vaše slová

Kto sa stratí v menu, skúsi vyhľadávanie. Podľa Baymardu ho však 56 % webov zvláda len priemerne alebo horšie. Najhoršie dopadajú hľadané výrazy, ktoré sa netýkajú tovaru: 66 % webov s nimi má problémy, hoci 34 % účastníkov testov hľadalo cez vyhľadávacie pole napríklad podmienky vrátenia alebo zrušenia objednávky.

Odkazy typu „viac“ a „kliknite sem“

Slovenský štát má proti blúdeniu pravidlá priamo vo vyhláške č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Text odkazu musí výstižne povedať, kam vedie, teda napríklad „Vyhlásenie o prístupnosti“, a nie „kliknite sem“ či „viac“. Web s viac ako 100 stránkami musí mať vyhľadávanie, web s viac ako 50 stránkami mapu sídla. Dizajnový manuál v prílohe vyhlášky odporúča v prvej úrovni navigácie najviac päť položiek, ak používateľský prieskum nepreukáže inak. Pre firemné weby tieto pravidlá povinné nie sú, ale ako kontrolný zoznam poslúžia výborne.

04Blúdenie v číslach: ako sú na tom Slováci

Eurostat sa každé dva roky pýta, či ľudia pri používaní webu alebo aplikácie úradov narazili na problém. Slovensko tu vychádza zaujímavo. Že bol web alebo aplikácia úradu ťažko použiteľná, uviedlo v roku 2024 11,11 % Slovákov vo veku 16 až 74 rokov, menej, ako je priemer EÚ (13,65 %). Technické problémy, teda chyby a výpadky, však hlásilo 19,86 % Slovákov, výrazne viac ako priemer EÚ (15,97 %).

Nižšie číslo pri použiteľnosti však neznamená, že je všetko v poriadku. Aspoň základné digitálne zručnosti malo v roku 2025 podľa Eurostatu len 53,56 % Slovákov vo veku 16 až 74 rokov, menej, ako je priemer EÚ (60,4 %). Vo veku 65 až 74 rokov je to 22,23 %. Pritom internet v tejto vekovej skupine podľa Štatistického úradu SR v roku 2024 používalo 65 % ľudí. Web, v ktorom blúdi aj skúsený používateľ, je pre veľkú časť zákazníkov prakticky nepoužiteľný.

Pozrieť sa dá aj na weby štátu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) ich pravidelne kontroluje a podľa správy za roky 2022 až 2024 bolo priemerné zjednodušené skóre prístupnosti webov verejnej správy v roku 2024 na úrovni 51 %. Ministerstvo to podľa vlastnej stupnice hodnotí ako „veľmi závažný nesúlad“. Pozor, nejde o podiel prístupných webov, ale o priemerné skóre súladu s pravidlami. Medzi kritériami, ktoré porušovala viac ako polovica webov, bolo aj to, že z textu odkazu nebolo jasné, kam vedie.

Firemné weby a e-shopy majú často rovnaké chyby, ako ukazujú dáta Baymardu vyššie, na Slovensku ich však nikto celoplošne nemeria. Ako sa to prejaví na dopytoch a objednávkach, rozoberáme v článku Prečo pekný web nestačí.

05Ako zistiť, že ľudia blúdia, bez veľkého rozpočtu

Dobrá správa: na odhalenie väčšiny problémov nepotrebujete laboratórium ani stovky respondentov. Stačí pár ľudí z cieľovej skupiny, jasne zadané úlohy a ochota pozerať sa bez toho, aby ste radili.

Test s piatimi ľuďmi

Jakob Nielsen a Thomas Landauer v roku 1993 vypočítali, že jeden testovací používateľ odhalí v priemere 31 % problémov použiteľnosti a päť používateľov zhruba 85 %. Nielsen z toho odvodil známe odporúčanie: namiesto jedného veľkého testu s 15 ľuďmi urobte tri menšie po piatich a medzi nimi opravujte. Platí to pre kvalitatívny test s porovnateľnými používateľmi. Pre štatisticky spoľahlivé čísla odporúča NN/g najmenej 20 ľudí a pre triedenie kariet najmenej 15 na skupinu. Metodika ID-SK pre štátne služby chce aspoň 6 respondentov z každej cieľovej skupiny a prototyp otestovaný najmenej trikrát.

Prvé kliknutie

Bob Bailey a Cari Wolfson vyhodnotili 12 testov použiteľnosti na weboch americkej štátnej správy z rokov 2006 až 2009. Keď ľudia klikli prvýkrát správne, dokončili úlohu s pravdepodobnosťou 87 %. Keď nie, len so 46 %. Test prvého kliknutia je pritom rýchly: jeden scenár zabral účastníkom menej ako 30 sekúnd. Ukážete človeku stránku, zadáte úlohu („Kde by ste hľadali cenník servisu?“) a zapíšete, kam klikne.

Test stromu a triedenie kariet

Menu sa dá otestovať skôr, než vznikne grafika. Pri teste stromu (tree testing) dostanú ľudia len textovú štruktúru webu a hľadajú v nej zadané veci. Uvidíte, kde odbočia zle, a vzhľad pritom výsledok neskresľuje. Pri triedení kariet (card sorting) naopak ľudia sami skladajú obsah do skupín, takže zistíte, ako o vašich službách rozmýšľajú oni. Podľa dát Tullisa a Wooda zodpovedá výsledok piatich účastníkov konečnému výsledku len s koreláciou 0,75, pätnástich účastníkov s koreláciou 0,90.

Čo vám povie analytika

• Čo ľudia píšu do vyhľadávania na webe. Keď ľudia často hľadajú niečo, čo v menu je, položka je zrejme zle pomenovaná alebo menu ľahko prehliadnuť.
• Stránky, z ktorých ľudia odchádzajú krátko po príchode, hoci na nich má pokračovať cesta k dopytu.
• Kliknutia na prvky, ktoré nie sú odkazom. Ukáže ich heatmapa alebo nahrávky návštev.
• Otázky v telefonátoch a e-mailoch. Keď sa ľudia opakovane pýtajú na vec, ktorá na webe je, nenašli ju.

Analytika vám ukáže, kde sa ľudia strácajú. Prečo sa strácajú, zistíte jedine tak, že sa na nich pri práci pozriete.

06Prístupnosť: časť UX, ktorú stráži zákon

Web, ktorý neprečíta čítačka obrazovky, nedá sa ovládať klávesnicou alebo má svetlosivý text na bielom pozadí, je pre časť ľudí nepoužiteľný. Od 28. 6. 2025 je účinný zákon č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb, slovenská transpozícia európskeho aktu o prístupnosti (smernica 2019/882). Týka sa vymenovaných služieb pre spotrebiteľov: e-shopov a ďalších služieb informačnej spoločnosti, finančných služieb, elektronických kníh či osobnej dopravy.

• Mikropodniky sú vyňaté. Zákon sa nevzťahuje na služby, ktoré poskytuje mikropodnik. Podľa európskej smernice je to firma s menej ako 10 zamestnancami a ročným obratom alebo bilančnou sumou do 2 mil. €.
• Dohľad má Slovenská obchodná inšpekcia. Pokuta je od 200 € do 3 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, za nesplnenie samotných požiadaviek na prístupnosť najviac 6 000 € (§ 10 zákona). Ak firma v stanovenej lehote prijme nápravné opatrenia, SOI od pokuty upustí.
• Informácie o prístupnosti musia byť vo všeobecných podmienkach poskytovania služby alebo v podobnom dokumente.
• Zmluvy uzavreté do 28. 6. 2025 majú prechodné obdobie až do skončenia platnosti, najdlhšie do 28. 6. 2030.
• Weby štátu a samospráv sa riadia vyhláškou č. 78/2020 Z. z., ktorá vyžaduje WCAG 2.1 na úrovni A a AA.

Technickým meradlom sú pravidlá WCAG. Najnovšia verzia WCAG 2.2 z októbra 2023 pridala okrem iného požiadavku, aby pomoc a kontakt, ak sa opakujú na viacerých stránkach, boli vždy na rovnakom mieste, a minimálnu veľkosť klikacej plochy 24 × 24 CSS pixelov (s výnimkami). Oboje priamo súvisí s tým, či sa ľudia na webe strácajú. SOI vo výročnej správe za rok 2025 zatiaľ kontroly ani pokuty podľa tohto zákona neuvádza, len školenie inšpektorov o prístupnosti e-shopov. Ak si nie ste istí, či sa zákon týka aj vás, overte si to u právnika. Tento článok právnu radu nenahrádza.

07Kto robí UI, kto UX a koľko to stojí

UX dizajnér zisťuje, kto sú používatelia a čo potrebujú, navrhuje štruktúru webu, scenáre a prototypy a overuje ich testami. UI dizajnér sa viac sústreďuje na vizuálnu podobu: farby, typografiu, komponenty a to, aby všetky obrazovky držali pokope. Na ich prácu potom nadväzujú programátori.

Pri menšom firemnom webe robí oboje často jeden človek. Nie je to chyba, ak sa vo výsledku na UX nezabudne. Varovný signál je iný: keď dodávateľ ukazuje prvé grafické návrhy skôr, než sa spýtal, kto sú vaši zákazníci a čo na webe hľadajú.

Koľko UX dizajnéri na Slovensku zarábajú? Samostatný kód pre nich slovenská klasifikácia zamestnaní nemá. Najbližšie sú webový dizajnér zo skupiny grafických a multimediálnych dizajnérov a špecialista vývoja používateľských rozhraní. Portál Platy.sk uvádza pri UX dizajnérovi pásmo 1 748 až 3 613 € mesačne v hrubom (80 % respondentov), pri seniornejšej pozícii User Experience Expert 2 027 až 4 013 €. Ide o dotazník s malým počtom respondentov, nie o oficiálnu štatistiku. Na porovnanie: celoslovenský medián hrubej mzdy bol v 1. štvrťroku 2026 podľa Treximy 1 571 €.

Pre vás ako zadávateľa z toho vyplýva hlavne jedno: UX nie je príplatok za krajšie obrázky. Je to práca, ktorá prebieha pred grafikou a po spustení. Na čo sa pýtať dodávateľa a čo mať pripravené, opisujeme v článku Podklady pre nový firemný web. Ako celý projekt u nás prebieha, nájdete na stránke Ako to prebieha.

08Postup: od výskumu k peknému rozhraniu

Norma ISO 9241-210 stojí na jednoduchej myšlienke: navrhovať podľa skutočných ľudí, zapojiť ich do vývoja a výsledky overovať. Sama uvádza, že stavať systémy na nevhodnom alebo neúplnom pochopení potrieb používateľov je jednou z hlavných príčin ich zlyhania. V praxi to pri webe vyzerá zhruba takto:

1. Spoznať ľudí a ich úlohy. Rozhovory so zákazníkmi a obchodníkmi, dáta z analytiky, najčastejšie otázky.
2. Navrhnúť štruktúru. Čo na web patrí, ako to pomenovať a zoskupiť. Tu pomôže triedenie kariet.
3. Overiť štruktúru. Test stromu ukáže, či ľudia nájdu cenník, kontakt alebo konkrétnu službu.
4. Wireframy a [prototyp](/slovnik-pojmu#prototyp). Rozloženie stránok bez farieb, na ktorom otestujete prvé kliknutia a hlavné úlohy s piatimi ľuďmi.
5. Grafický návrh (UI). Farby, písmo a komponenty na overenom základe. Kontrast a veľkosti hneď podľa WCAG.
6. Spustenie a meranie. Vyhľadávanie na webe, odchody, otázky zákazníkov. Opravy podľa dát, nie podľa dojmu.

Ak má web prinášať hlavne dopyty, oplatí sa venovať aj textu, ktorý ľuďom hneď povie, kde sú. Čo musí stránka povedať v prvých sekundách, opisujeme v článku Pravidlo 3 sekúnd, a ako písať texty pre vstupné stránky, v článku Copywriting pre landing page.

09Tri čísla o UX, ktorým neverte

Okolo UX koluje niekoľko pôsobivých štatistík, ktoré sa odpisujú z prezentácie do prezentácie. Dohľadali sme, odkiaľ sa vzali.

• „Každý dolár vložený do UX sa vráti stonásobne.“ Najstaršiu verziu sme našli pri IBM z roku 2001, a to ako orientačné pravidlo o návratnosti 10 až 100 dolárov na dolár. Opiera sa okrem iného o Rogera Pressmana, ktorý však písal o nákladoch na opravu chyby: v návrhu stojí 1, vo vývoji 10 a po vydaní 100 a viac. Report Forresteru, ktorému sa číslo 100 dnes pripisuje, je platený a číslo v jeho verejnom opise nie je.
• „88 % ľudí sa po zlej skúsenosti na web nevráti.“ Pochádza z prieskumu firmy Gomez z roku 2010 medzi 1 500 spotrebiteľmi. Týkal sa rýchlosti a výpadkov webov, nie dizajnu, a doslova hovorí, že sa ľudia vrátia „s menšou pravdepodobnosťou“, nie že sa nevrátia vôbec.
• „94 % prvých dojmov je o dizajne.“ Pripisuje sa štúdii z Northumbria University z roku 2004, v ktorej 15 žien hľadalo zdravotné informácie. Autori zistili, že vzhľad rozhodoval o tom, ktoré weby ľudia odmietli, kým o dôvere rozhodoval obsah. Samotné číslo 94 % sa nám v dostupných textoch overiť nepodarilo.

Na obhajobu UX žiadne nafúknuté čísla nepotrebujete. Stačí sa pozrieť, ako päť vašich zákazníkov skúša na webe nájsť cenník.

10Kontrolný zoznam: blúdia ľudia na vašom webe?

• Je hlavná navigácia na počítači viditeľná bez klikania na ikonu?
• Sú položky menu pomenované slovami zákazníkov, nie internými názvami oddelení a produktov?
• Spozná návštevník na každej stránke, v akej sekcii je?
• Je z textu každého odkazu a tlačidla jasné, kam vedie? Žiadne „viac“ a „kliknite sem“.
• Nájde vyhľadávanie aj cenník, reklamácie alebo obchodné podmienky, nielen tovar?
• Má text dostatočný kontrast a dajú sa tlačidlá pohodlne trafiť prstom?
• Videli ste niekedy päť zákazníkov plniť na webe bežnú úlohu? Napríklad „nájdite cenu a pošlite dopyt“.

Ak ste pri troch a viac otázkach odpovedali nie, pravdepodobne máte pekný web, v ktorom sa ľudia strácajú. Pre webové aplikácie a interné systémy platí to isté, len chyby tam stoja viac: podrobnejšie to rozoberá článok UX dizajn webovej aplikácie. A keď budete stavať nový web, začnite štruktúrou a testami, grafika príde na rad potom. Takto u nás navrhujeme aj weby na mieru.

11Časté otázky

12Zdroje

• Nielsen Norman Group: The Definition of User Experience, 100 Years of UX, Aesthetic-Usability Effect
• Nielsen Norman Group: Hamburger Menus, Test with 5 Users, How Many Test Users, Tree Testing, Card Sorting, Card Sorting: How Many Users
• ISO: 9241-210:2019, 9241-11:2018
• Tractinsky, Katz, Ikar: What is beautiful is usable, 2000; Kurosu, Kashimura: Apparent usability vs. inherent usability, 1995; Google Research: prvý dojem z webu, 2012
• Bailey, Wolfson: FirstClick Usability Testing (archívna kópia)
• Baymard Institute: navigácia, vyhľadávanie, výpis produktov, kategórie
• Eurostat: problémy s webmi úradov, digitálne zručnosti
• Slovensko: zákon č. 351/2022 Z. z., vyhláška č. 78/2020 Z. z., ID-SK, metodika ID-SK, SOI, výročná správa 2025
• MIRRI: správa o monitorovaní prístupnosti
• Mzdy: Platy.sk, Trexima
• W3C: Čo je nové vo WCAG 2.2; smernica 2019/882